Prejsť 140 kilometrov za 24 hodín. Dá sa to?

Ako pretekár vyrážaš o siedmej večer, bežíš nocou s čelovkou na hlave. Nespíš, iba bežíš či kráčaš. Cieľ je o 140 kilometrov ďalej. To všetko stihnúť za 24 hodín. Najlepší to dal za 16 a niečo.

V jednu krásnu a slnečnú sobotu som sa vybral na Devín. Na hrad som nedošiel, ale náhodou vystúpil o dve zastávky skôr priamo v dedine. V dedine kopa ľudí, prekvapený pozerám na plagát Štefánik Trail – 140 km za 24 hodín. Pýtam sa okolo stojacich ľudí: „Čo to je?“ a „Dá sa prejsť táto vzdialenosť za jeden deň?“. Odpoveď organizátorov: „Áno. Pozri sa na pretekárov s hnedými číslami. Už majú za sebou cez 120 kilometrov. Pešo. Behom alebo chôdzou. Cieľ je v Bratislave o 16 kilometrov ďalej. Ale viac je štafiet – jeden štafetár prebehne od 10 do 20 kilometrov. Potom beží ďalší parťák.“

Neveriacky krútim hlavou: „Fakt? Dá sa to dať? Ako?“

Odpoveď od organizátorov: „Mať dobré informácie a vedieť, kde sú kontrolné check-pointy 🙂 .“

 

Pretekári pomaly prichádzajú. S radosťou poprosia o ovocie, ionťák, alebo pohár nealko pivka. Som zvedavý, ako to môžu dať. Pýtam sa, a pár odpovedí máte nižšie.

Pri príchode pretekárov do cieľa o 16 kilometrov ďalej:

 

Od víťaza behu Richarda Zvolánka.

 

S ušami nastraženými som od pretekárov počul aj iné vety:

 

 

140 kilometrov za 24 hodín odbehlo 37 pretekárov. Do limitu 32 hodín to dokázalo ďalších 54 ľudí. Drvivá väčšina z nich sú Slováci. Podobní nám, ostatným. Len kedysi dávno začali pomaličky behať. Pre nás, ostatných, prekonávajú nemožné. Vieme to dať aj my? Možno zaujme odpoveď jedného pretekára: „Dáš mi svoje číslo?“ „Nie. Vidíme sa na štarte o rok.“

Ďakujem za odpovede a postrehy od pretekárov Eleny Jánošíkovej, Petera Mazána, Michala Vechtera, Pavla Talla, Richarda Zvolánka a mnohých ďalších.

Napísal: Róbert Ďurec

Ďalšie odkazy

  • Späť na zoznam článkov