Keď zistíš, že si Hater

Žiješ pohodový život, myslíš si, že robíš všetko správne a zrazu zistíš, že od teba ľudia bočia, vyhýbajú sa ti, nevyhľadávajú tvoju spoločnosť. Teda niečo robíš zle.

Premýšľaš, čím to môže byť. Uvedomíš si vetu: Chybu robíš dovtedy, kým si ju neuvedomíš. Začínaš si pýtať spätnú väzbu so slovami: „Prosím povedz mi otvorene, ako na teba pôsobím a čo by som mal na sebe zmeniť. Nebudem sa hnevať.“
Blízke okolie je k tvojmu správaniu zdržanlivejšie. Nechcú ťa „raniť“. Cudzí ti spätnú väzbu málokedy dávajú – ľahšie je ťa jednoducho odignorovať. Ženy ti radšej povedia omáčky.

Niektorí ti ale otvorený feedback dajú:
„Z prvého pohľadu pôsobím arogantným a namysleným dojmom. Tváriš sa premúdrele, rýpeš, oponuješ a kritizuješ.“
„Čo? To fakt?“ počuješ o sebe túto novinku. Nemyslel si si, že takýto darček na privítanie zanechávaš. Je ti jasné, že negatívny prvý dojem ti k ničomu nepomôže. Pýtaš sa na príklady:
Organizátor semináru ti vysvetľuje: „Na začiatku seminára som sfúkol organizátorov, že im tam nefunguje to a to a to…. veľmi zle sa to počúvalo.“

Ty si si myslel, že to bola konštruktívna kritika. Očividne si volil zlé slová, zlý tón, zlý prístup.
„Alebo formulár na spätnú väzbu na konci tréningu. Napísal som tam, že seminár určite neodporúčaš (ako jediný z účastníkov) a že sa vidíš nabudúce skôr ako prednášajúci. Nech by sme ťa akokoľvek chceli uviesť ako prednášajúceho či dať ti priestor, tak vďaka takémuto prístupu by sme to radšej nespravili.
Nemôžeš k niekomu prísť, “vykadiť” sa mu na trávnik, a potom sa ho spýtať, či ťa pozve na večeru.“
„Teda som bol hater?“
„Aj tak sa to dá vnímať.“

A čo som si z toho odniesol?
Nikdy som si o sebe nemyslel, že som hater. Veď kto by chcel byť haterom? Omnoho ľahšie sa ukazuje prstom na iných: „Haterom je on.“ Dokonca radi „označíme“ za hatera, extrémistu, nepriateľa kohokoľvek kto má iný názor ako my. Smejeme sa na statusoch, ako sfúkli iných haterov.

Veď aké príjemné je si myslieť, že iba my sme tí najlepší. Že nikdy nerobíme chyby. Aká krásna ilúzia.
Ale čo nám dá, keď ostaneme haterom?
Nič. Iba strácaš energiu, strácaš blízkych ľudí. Nič nebuduješ, ale závidíš úspešným. Ale vedel by si to isté urobiť lepšie? Či urobiť niečo podobné aspoň na takej dobrej úrovni? Zistíš to, len keď to skúsiš.

A raz, keď zídeš z pódia, možno ťa privíta „pochvalou“ iný hater. Už sa iba usmeješ, pretože podobný si bol kedysi aj ty.

Ďalšie odkazy

  • Späť na zoznam článkov