Golfové loptičky a pes

Mám rád psov, či i menších psíkov, a rád sa s nimi hrám. Vždy mi dodajú veľa pozitívnej energie (Pravda, pokiaľ ma nenaháňajú .-)

Dnes som kráčal po chodníku a oproti mne kráčala žena s jej štvornohým kamarátom.

Odpovedala mi.

Prišiel som k nemu, a on na mňa vyskočil a začal oblizovať – úplne normálny pes 🙂

Prehodil som zopár slov i s jeho majiteľkou. Že robia na golfovom ihrisku poblízku, a jej pes miluje hľadanie a získavanie golfových loptičiek.

Verím, že naši štvornohí miláčikovia sú len zjednodušením nás samých, a môžeme sa od nich veľa naučiť. A tak som si povedal: Je na čase spraviť zopár pokusov z psychológie:

Zobral som svoje biele svetlo z bicykla, ktoré nosievam na kľúčoch. Bolo rovnako biele ako golfová loptička. Myslel som si, že pes zaútočí a bude to chcieť vziať či zničiť… ako golfovú loptičku.

Ale nič sa neudialo – pes moje svetlo jednoducho ignoroval.

Zapol som svetielko, blikalo oslnivou LEDkovou bielou – určite ho to zaujme.

Ale pes svetielko stále ignoroval.

Premýšľal som: Prečo? Veď ľudia si vždy všimnú, alebo ich zaujmú nové, dokonca blikajúce veci.

Majiteľka vybrala jednu loptičku z vrecka a ukázala ju psovi.

Pes ju schytil ani nie za pol sekundy… a už spokojný ju držal vo svojich ústach.

* Záver 1:

Pes sa naučil hľadať iba golfové loptičky, a vždy to bral ako hru. Preto ignoroval všetky iné veci, aj napriek tomu, že boli zaujímavejšie…. Boli zaujímavejšie iba pre nás, ale nie pre neho.

Snažil som mu zobrať loptičku z úst svojimi rukami – ale držal ju pevne.

Spýtal som sa majiteľky:

Majiteľka bola trošku zmätená….

Ukázal som druhú loptičku nášmu lovcovi… aj túto loptičku chytil veľmi rýchlo. Už mal dve loptičky, a ja ani jednu…

Dal som si väčší pozor, a držal loptičku trochu ďalej od psa. Ale nepodarilo sa, chytil novú bielu guličku ako tie dve predošlé.

Ale tentoraz som bol pripravený. Urobil som niečo nečakané. Ukázal som nášmu lovcovi štvrtú loptičku. Psíka táto nová loptička natoľko zaujala, že si menej všímal svoje, už ulovené loptičky. A tak pustil tieto loptičky z tlamy.

Rýchlo som chytil jeho dve loptičky na tráve, ale aj on zistil, že kradnem jeho poklad, a snažil sa ochrániť tretiu loptičku. Chvíľku som s ním trénoval, a dokázal som zobrať do vrecka jeho tri loptičky len tým, že som mu ukázal štvrtú. O chvíľku som mal už pravidelne všetky štyri loptičky v rukách.

Šikovné, však? 🙂

* Záver 2:

Ak je pes zaujatý novým objektom, často zabúda čo a kde doteraz má. Je to ako získať jeho kosť tým, že mu ukážeme inú kosť

Ale všimol som si aj to, že psovi vyhovuje mať maximálne dve loptičky v jeho tlame. Je ťažké získať od neho tieto dve loptičky silou. Ale ak nájde tretiu loptičku a chytí ju do úst, skôr či neskôr pustí aspoň jednu loptičku. Jednoducho nemá rád v ústach viac ako dve loptičky.

* Záver 3:

Pes má niečo ako komfortné maximum, a to sú dve loptičky. Hoci by chytil aj štyri loptičky, pustí na trávu dve z nich. Pes nie je chamtivý. Vie, že dostane rovnakú odmenu bez ohľadu na to, či nájde dve alebo štyri loptičky. Ale dve loptičky sú pre neho akurát, dávajú mu najlepší pocit.

Hral som sa s ním aj ďalej. Tento krát som držal tri loptičky v jednej ruke, jednu v druhej ruke. Ukázal som mu obe ruky s loptičkami.

Najprv si vybral ruku s jednou loptičkou.

Zopakoval som pokus: Na druhý krát si vybral ruku s tromi loptičkami.

Hral som sa s ním ďalej. Položil som ku sebe tri loptičky, a tú štvrtú som položil asi pol metra od prvých troch.

Najprv zobral všetky tri loptičky položené pri sebe, pri druhom pokuse ale tie tri loptičky ignoroval a zobral štvrtú loptičku položenú trochu ďalej.

* Záver 4:

Pre psa platí: 1 loptička = 3 loptičky. Stále je to rovnaká zábavná hra plná hľadania.

 

Experimentoval som s týmto psíkom aj naďalej:

Položil som jednu loptičku do trávy, a druhú som držal v ruke.

Pes ako prvú vždy schytil loptičku z trávy, a až potom šiel po loptičke v mojej ruke. Ale zobral obe…

* Záver 5a:

Pes vždy hľadá loptičky na miestach, kde ich očakáva, napríklad na tráve. A až potom prehľadáva ďalšie miesta, kde by loptička mohla byť.

Urobil som podobný pokus so štyrmi loptičkami. Položil som dve loptičky na trávu trošku ďalej od seba, a v každej ruke som držal po jednej loptičke.

Pes utekal po dvoch loptičkách na tráve. A zvyšné dve loptičky v mojich rukách jednoducho ignoroval 🙂

Zopakoval som to ešte raz – tento krát som držal dve loptičky rovno pred jeho ňufákom.

Ale opäť ignoroval loptičky v mojich rukách, zobral iba loptičky z trávy.

* Záver 5b:

Pes hľadá loptičky na miestach, z kadiaľ ich obvykle berie. Ale keď ich získa dostatok, a naplní svoje komfortné maximum, ignoruje ďalšie loptičky a vráti sa k jeho pánovi.

Ukázal som nášmu lovcovi loptičku, a schoval ju do vrecka. Pes trošku poňuchal, a našiel jeho biele zlato.

Potom som mu ukázal loptičky opäť, hodil ich do svojho vrecka, a opatrne, bez toho aby to pes videl, podal loptičky jeho majiteľke.

Pes opäť oňuchal moje vrecká, ale nezacítil nič, a moje vrecká ho už viac nezaujímali.

* Záver 6:

Pes videl ako si dávam loptičky do vrecka. Ale nenašiel ich na tom predpokladanom mieste. Po nejakom čase sa jednoducho vzdal a nehľadal už ďalej…

Ešte som sa spýtal majiteľky:

Uvedomil som si:

Počas leta využíva svoj zrak, lebo je to pre neho najľahšia a najpohodlnejšia cesta ako niečo nájsť. Ale počas zimy – všetko je biele a nemôže použiť svoje oči. Tak je nútený využívať svoj čuch. A pritom psy majú lepšie vyvinutý čuch, ako zrak, a preto je nevedomky v zime úspešnejší.

* Záver 7:

Využívaj zmysly, ktoré máš najviac vyvinuté, aj napriek tomu, že je to menej pohodlné. Ale výsledky budú lepšie. Ale ktorý zmysel majú ľudia najlepšie vyvinutý? 🙂

 

 

Ako použiť tieto závery v našom živote?

Ľudia majú vedomú a podvedomú časť mysle. Ak chceš testovať podvedomie, musíš potlačiť vedomie. A to je u ľudí pomerne ťažké. Ale môžeš si danú vec overiť na niečom menšom, jednoduchšom, napríklad na našich miláčikoch či iných zvieratách.

A čo som sa z dnešnej hry naučil:

  1. Okolo nás je obrovské množstvo vecí, odohráva sa mnoho príbehov. Svet je plný príležitostí zlepšiť si prítomnosť, ako aj život. Ale naučili sme sa tieto príležitosti ignorovať. Napríklad oproti nám na chodníku ide niekto v obleku. Hovoríme si: Ten je bohatý, ten sa má. Ale prečo sa ho nespýtať, ako to dosiahol a čo by nám poradil? Možno mi ukáže cestu.
  2. Alebo berieme niečo ako fakt, ako nezmeniteľnú pravdu…. napríklad ekonomika bez peňazí nemôže fungovať, pretože…. a hľadáme samé argumenty proti a nechceme si vypočuť ani jeden argument za.
  3. Veľa ľudí si ocení to, čo má, až vtedy, keď to stratí. Napríklad zdravie. Málo pre naše zdravie robíme, a keď príde verdikt od doktora, hovoríme si: Prečo som robil to a to? Prečo prejedal? Prečo fajčil? Prečo sa nechával tak zbytočne vystresovať?
  4. Zároveň ak chceš zakryť niečo podstatné, potrebuješ ukázať niečo zaujímavejšie, s väčšími emóciami. Veď ľudí riadia emócie, aj keď si to neuvedomujeme.
  5. Človek nie je chamtivý od prírody. Veď skúste si predstaviť:
    • Jeden človek vyhral 100 hamburgerov s hranolkami, ale ak ich nezje, pokazia sa behom jedného dňa. Po okolí nie je žiadna použiteľná chladnička. Tak zjedol toľko hamburgerov, koľko sa do neho zmestilo (dosiahol či prekročil komfortné maximum) a zvyšok rozdal známym. Ale náš systém je iný: Žiadne peniaze – > žiadne jedlo -> slabá efektivita (teda hlad v niektorých častiach sveta). Radšej vyhodím jedlo, ako ho rozdám.ľudia nie sú motivovaní iba peniazmi. V skutočnosti potrebujú iba dostatok peňazí na pohodový život a záruku, že dostatok peňazí (napríklad mesačnú rentu) budú mať aj do budúcnosti.
  6. Veď ľudia sú najviac motivovaní prekonávaním výziev, prekonávaním samých seba, vylepšovaním samých seba. A ak je práca zaujímavá, kreatívna, a majú ju radi, je to pre nich ako hra, a majú omnoho lepšie výsledky ako ľudia motivovaní len peniazmi (napríklad vedci, umelci, či športovci). A navyše prichádza aj taký pocit radosti, šťastia, harmónie, lásky, a prežívania prítomnosti. A s ohliadnutím naspäť šťastné spomienky a pocit spokojnosti.
  7. Ak nutne niečo potrebujeme (napríklad cukor či kladivo), ideme na miesto, kde bežne kupujeme tieto veci. Ale čo tak sa zamyslieť: Má aj sused cukor? Alebo kladivo? Rýchle riešenie, a ušetríme nielen naše cestovné náklady, ale aj náš vlastný čas.
  8. Ak človek niečo hľadá, a nemôže to nájsť, jednoducho to prehlási za stratené, a viac už nehľadá danú vec.
  9. Čo ak zrak, či sluch nie sú najlepšími zmyslami ľudí?
    • Čo ak existuje šiesty zmysel, ktorý je užitočnejší a viac presný, aj napriek tom, že vylepšiť si ho trvá čas a zdá sa to na prvý pohľad ťažké. A odmietame ho rozvíjať aj napriek tomu, že šiesty zmysel nám môže priniesť dlhodobo neporovnateľne lepšie výsledky?

A na záver:

Je prekvapivé, koľko sa toho môžeme o nás, ľuďoch, naučiť, a to vďaka hre s jedným psíkom a štyrmi golfovými loptičkami?

Nie som psychológ ani filozof, ale uvedomujem si, že ľudia majú unikátnu vlastnosť pozorovať čokoľvek a kedykoľvek, skúšať nové veci, a učiť sa.

Pretože ak človek hľadá príležitosti, príležitosti sa objavia.

A to je rozdiel medzi priemerným a vynikajúcim.

Takisto mnoho ľudí (nezáleží či profesori z univerzity, manažéri z firiem, alebo obyčajní ľudia) sa rozvíjajú len v svojom odbore, a odmietajú sa rozvíjať, akceptovať nové poznatky z iných odborov…. Alebo niečo nové a prelomové v ich vlastnom odbore. Myslia si, že je to proti ich viere, ich názorom. Radšej to budú ignorovať alebo kritizovať daný poznatok čo najviac ako sa dá, namiesto toho, aby hľadali kompromisy, riešenia.

Autor: Robko

Ďalšie odkazy

  • Späť na zoznam článkov