Prečo nekritizovať (príbeh)

Včera som bol na trojdňovom školení ohľadom IT. Bola to moja príprava, aby som vedel nabudúce túto IT tému školiť ja. Školitel bol ale katastrofálny. Veľa vedel, ale nevedel to podať. Zahŕňal účastníkov kurzu, teda svojich zákazníkov, programátorskými výrazmi, pričom oni neboli programátori. Navyše nové veci z programovania neopakoval a nezdôrazňoval. Hovoril veľmi monotónne. Veľmi veľa hovoril (asi 90% času) a veľmi málo ukazoval na príkladoch. Dve ženy boli z toho školenia úplne mimo a iba opisovali kód. Jeden z účastníkov, muž a programátor, sa chytal. Videl som, že úspešnosť kurzu je veľmi malá.

 

Chytal som sa za hlavu. Chcel som mu to nejako povedať. Na konci školenia som si odchytil školiteľa. Použil som slová:

„Toto bolo najhoršie školenie, na ktorom som bol. Úplne si nebral ohľad na publikum. Nevedel si to podať….“

Jeho reakcia bola protiútok:

„Ako si dovoľuješ mňa kritizovať? Školím to už 10 rokov. Ty si doteraz neškolil nič!“

Prestrelka skončila nepríjemne. Navrhol mi, že ak sa mi nepáči, nech to zajtra odškolím ja a nech kontaktujem vzdelávaciu agentúru. Rýchlo som si uvedomil, že som urobil chybu.

Kontaktoval som agentúru. Začal hasiť problém. Spýtal sa jej, ako by to riešila. Jej reakcia:

„Tieto záležitosti sa neriešia s lektorom. Treba kontaktovať mňa.“

Následne som opäť kontaktoval lektora. Ospravedlnil sa mu telefonicky. O deň neskôr, pred začatím školenia sa mu ospravedlnil aj osobne. Jeho reakcia:

„Beriem ospravedlnenie, pokiaľ to myslíš úprimne.“

Vytvoril som si zbytočne problém, ktorý skomplikoval môj vzťah s lektorom a vo vzdelávacej agentúre som najskôr dostal nálepku: „Problematický. Dávať na neho pozor.“

 

Čo som si z toho odniesol:

Ďalšie odkazy

  • Späť na zoznam článkov